Kto je Andrej Kochan
Paradoxom je , že v rodine som nemal žiadneho rybára. Od svojich 4 – 5 rokov som naháňal malé rybky v okolí Bytče, kde bývala moja babka a strávil som tam nejedné prázdniny.
Práve tam si ma zobral pod svoje rybárske krídla babkin brat, ktorý bol rybárom. Už tu to celé začalo a vedel som, že je to správny smer. Býval som v Bratislave. Mojiim najbližším revírom bol Dunaj. Pamätám si na časy, kedy som deň čo deň dochádzal autobusom k mostu SNP, kde som vedel stráviť všetok voľný čas. Ako deti sme skúšali rôzne rybolovné techniky, plavák, na ťažko a užívali sme si zábery od riečnych mrien, ktoré sme odchytávali na syr alebo kabanos. Ako som rástol, stále viac ma lákali väčšie vody. Boli časy kedy som nemal problém vlakom dochádzať k Sĺňave a dokonca aj k Liptovskej Mare. Moju výbavu tvorili 2 prúty, ruksak a 2 -3 vrecká strúhanky a nepoznal som prekážky.
Moje prvé kroky k vode so zázračnou guličkou viedli ešte v doprovode mojej mamky. Tento revír si pamätám ako revír, kde som prvýkrát dal bokom kukuričku a kolienko a na háčik putovalo už len boilies. Pamätám si ako dnes keď so mnou chodila na Kuchajdu a čas trávila štrikovaním. Nakúpil som si boilies na kusy ako to niekedy fungovalo. Veril som v silu tejto tajomnej nástrahy od začiatku, bolo to pre mňa niečo magické. Bohužiaľ, asi po 2 týždňoch bez úspešne zdolanej ryby som vedel, že niečo je zlé. A áno, bolo to tak . Boilies som napichoval na hrot háčika. O to viac som sa potom začal venovať aj teórii a tomuto spôsobu rybolovu.
Následne som vedel, že toto je tá cesta, ktorou chcem ísť. Doba bola iná, informácie nám chýbali. Hľadali sme kde to bolo možné. Pamätám si na prvé VHS kazety od p. Vitka či Zelenku, ktoré sme doslovali hltali. Doba bola iná a musím uznať, že v niečom bola magická. Nebolo to také jednoduché ako teraz. A to dnešnej generácií mladých rybárov chýba.
Ďalším míľnikom v mojej rybárskej kariére bol revír Draždiak. Pamätám si, koľko času som strávil na brehoch tejto vody. Už v týchto časoch sa mi darilo odchytávať ryby vo váhach 10 až 15 kg. Pamätám si, že som si tam už vtedy našiel jedno miesto. Od kamaráta som dostal Mix Suprafish a aminokomplet Kaviar od Jarda Tešinského (Jetfish). Našúľal som guličky a začalo to. Od začiatku sa mi rozbehol kolotoč záberov od veľkých rýb. Voda bola známa tým, že každý vyvážal čo najviac k stredu. Ja som to urobil inak . Vytipoval som si miesto pri hrádzi kam putovali moje montáže. Pamätám si, ako som v teplákoch brodil vodu a chodil si zakrmovať čo najbližšie k hrádzi . A fungovalo to.
Dodnes si pamätám, ako som prišiel z tohto miesta o veľkú rybu, čo ma ešte dlho neskutočne mrzelo a bral som to ako nejakú prehru. Pre túto rybu som dokonca odložil dovolenku.
Áno, rybarina je životný štýl.
Za ten čas som prešiel takmer všetkými lovnými technikami, no lov na boilies, vytlačil tie ostatné na 99%.
Od osemnástich rokov som si vyrábal vlastné boilies, no po určitom čase, keďže som trávil veľa času pri vode, prišli ponuky propagovať a loviť na komerčne vyrábané nástrahy a návnady. Boli to krásne časy, kedy som sa mohol venovať iba lovu, cestovaniu, foteniu a tvorbe videí.
Samotný boilies som si začal šúľať už vo veku 15 – 16 rokov. Zo začiatku som si chcel šúľať len pre seba. Nikdy som si nemyslel, že to niekedy bude komerčná značka. Chcel som to šúľať pre seba a pre svojich známych. Ale tých dopytov bolo stále viac. Tak som stál pred dôležitým rozhodnutím ako ďalej. Nechám to tak a budem to robiť len v malom ako doteraz alebo to posuniem ďalej? Musel som sa rozhodnúť. A tak vznikla spoločnosť PirkoBaits Slovakia. Na oslavu mojich 40. narodenín som mal od kamarátov dostať dron, keďže ma veľmi baví tvorba videí, ale z drona bola nakoniec moja prvá boilies mašina.
V posledných rokoch ale kaprárina nabrala smer nie mne vlastný. Rozoberať by bolo nadlho, ale ja som sa rozhodol vrátiť sa k ,,Old School” , a aj keď samozrejme patrí značka PBS medzi komerčné, mojim cieľom je poctivá nástraha za slušnú cenu a nadštandardné služby pre rybárov.
Ako sa hovorí, dobrý produkt reklamu nepotrebuje a úlovky rybára sú pre mňa to najviac.
